Vyštudovaný inžinier začal v 60. rokoch publikovať svoje časopisecké
texty. V rovnakom období sa začala jeho spolupráca so Skoumalom, ktorej
výsledkom boli autorské predstavenia S úsměvem idiota, S úsměvem
Donkichota a Hurá na Bastilu v pražskom Činohernom klube a v divadle
Ateliér. Venovali sa v nich i politickej situácii, čo po udalostiach z
augusta 1968 vyústilo do zákazu ich činnosti.
Začiatkom 70. rokov absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Karlovej
univerzity, na ktorej v 90. rokoch krátko pôsobil ako pedagóg. Vodňanský
sa venoval aj tvorbe pre deti, ktorá sa preňho stala útočiskom najmä po
podpise Charty 77. Devízou jeho textov bola hravosť a nevtieravosť.
Vodňanský písal aj texty k filmovým piesňam, napríklad Přijela k nám
pouť (1973) alebo Jen ho nechte, ať se bojí (1978).
Vodňanský sa vyjadroval k aktuálnym politickým témam. V roku 2003 podpísal vyhlásenie "S komunistami sa nehovorí" a v roku 2009 sa v rozhlasovom dokumente "Kráľ na hrad" prihlásil k monarchizmu.
"Vedľa Seiferta jediný signatár Charty 77, ktorý bol za komunistov v
čítankách ZŠ. Účinkoval v mojom prvom filme na FAMU a moje prvé divadlo
bol jeho recitál v Rokoku. Poznali sme sa od roku 1986," spomína si na zosnulého umelca český režisér Jan Hřebejk.